Milý Anjel Strážny,
neustále ma strážiš a veľakrát si mi pomohol keď som potrebovala Tvoju pomoc. Ja sa pozerám na svet zo zeme, ale ty naň hľadíš z inej perspektívy. A určite si si všimol, že svet sa neustále mení. Je v ňom viac násilia, zloby a vojen.
Vôbec mi nejde do hlavy, prečo sa to deje. ak ide ľuďom iba o to kto bude mať viac peňazí, väčšie územia, alebo moc, tak to nestojí za to. Na svete sú predsa iné poklady a tie sa nedajú vybojovať ani kúpiť. Jedným z pokladov je aj tolerancia. Prečo ju vlastne svet potrebuje? Čo by sa stalo keby tu nebola? Svet potrebuje toleranciu, aby mohol existovať. A keby tu nebola? to si nechcem ani predstaviť, ale obávam sa , že moje predstavy sa stanú skutočnosťou a preto potrebujem Tvoju pomoc viac ako inokedy. Najprv ma však vypočuj. Bolo raz jedno mestečko alebo skôr mesto. V tom meste žili rôzni ľudia, jedni boli bieli, druhí čierni, ďalší mali šikmé oči. Jednoducho žili tam všetky národy, národnosti a etniká z celého sveta. Aby títo ľudia žili v mieri a tolerancii, tak o to sa starali tri sestry. Spravodlivosť, Tolerancia a Pravda. Bývali na námestí v malom domčeku a každý deň sa prechádzali po meste. Spravodlivosť učila ľudí všetkej múdrosti, ktorú mala a vystríhala ich pred zradou. Pravda učila ľudí vravieť vždy iba pravdu a varovala ich pred lžou. Tolerancia ich zas učila navzájom sa znášať a pomáhať si. Bol to veru krásny pohľad, keď sa zišli deti z mesta, spievali a tancovali na námestí pri fontáne vedľa domu troch sestier. Spravodlivosť, Tolerancia a pravda sedeli na balkóne a tešili sa, aký je svet krásny. Takto to išlo dlhé predlhé roky. Avšak nič netrvá večne. Jedného dňa sa tri sestry vybrali na konferenciu dobrých cností, a tak ich mestečko zostalo nestrážené. Život však išiel normálne ďalej. Ľudia nakupovali, pracovali, prechádzali sa a deti sa aj dnes hrali pri fontáne. Vtom sa do mesta ako opar jesennej hmly priplazili nezvaní hostia. Boli to Zrada, Lož a Nenávisť, tie, pred ktorými tri sestry varovali ľudí. Prechádzali celým mestom a rozsievali zlo. Ľuďom sa to celkom zapáčilo. Rýchlo sa naučili klamať a nenávidieť. To, o čo sa dobré cnosti snažili dlhé roky, to zloba zničila za pár hodín. Následkom toho bolo, že ľudia už neboli takí ako predtým. Teraz si nadávali, ponižovali jeden druhého, aj deti sa stále hašterili, posmievali sa ostatným a nakoniec zničili Dúhovú fontánu tolerancie, pravdy a spravodlivosti. Všetci boli zlí a prirýchlo zabudli, čo ich dobré cnosti naučili. Keď sa Spravodlivosť, Tolerancia a Pravda vrátili z konferencie, nemohli uveriť vlastným očiam. Do ich domu sa nasťahovala Lož, Nenávisť a Zrada. Fontána bola zničená, všade dym, prach a zloba. Jedným slovom všetko bolo hore nohami. Tri sestry veľmi zosmutneli. Spravodlivosť očervenela od hnevu, lebo všetka jej práca vyšla na nivoč a hodila svoje váhy spravodlivosti o zem. Tie sa rozbili na márne kúsky a rozleteli sa po svete. Pravde sa rozpadol diamant pravdy a Tolerancia sa rozplakala, div jej srdce nepuklo a plakala, až sa jej slzy zlievali do strieborných potôčikov. Naposledy sa poobzerali po miestach, ktoré boli kedysi krásne. Namiesto nich tu boli ruiny a vojny. A tak rozprestreli krídla a odleteli preč. Hovorí sa, že odišli na ostrov uprostred mor, kde nie je zlo. Vrátia sa len vtedy, keď sa do ich sŕdc vrátia spravodlivosť, tolerancia a pravda.
Milý môj Anjel Strážny, prosím Ťa, pomôž ľuďom nájsť ostrov, kde žijú tri sestry Spravodlivosť, Tolerancia, Pravda a pozbierať všetky kúsky váh, aby všetci ľudia poznali čaro a silu Spravodlivosti, Tolerancie a Pravdy. Lebo svet bude krásny iba vtedy, keď bude na svete Tolerancia.
Komentáre